O neradostiach

(alebo, keď sa vytráca energia a radosť)

Keď si občas zabehnem, napadnú mi celkom fajn myšlienky, som akási kreatívnejšia. Dnes sa chcem s Vami podeliť o zaujímavú tému.

Rozmýšľala som, ako ťažko je niekedy vychutnávať každý deň, žiť tu a teraz… Čo to vlastne znamená? Nedávno som sa o tejto téme rozprávala aj s kamarátkou a premýšľali sme spoločne, čo to znamená „tu a teraz“, keď to rozmeníme na drobné, keď hlbšie zauvažujeme…

Až popri behu o pár dní neskôr som si uvedomila, že pre mňa to znamená spraviť niečo-namiesto čakania, že to spravím. Čakáme totiž neustále. Čakáme, že po skúškach budeme viac čítať beletriu, že od pondelka neviem čo a do leta niečo iné. Študent si povie, že spraví veci po skúškovom, dieťa, že bude utierať prach od najbližšej soboty už pravidelne, manžel bude ustieľať posteľ od nasledujúceho pondelka a tak ďalej až do nekonečna.

Niekedy si toľko toho naložíme, že nevieme, kde nám hlava stojí. Chceme čítať knihy, športovať, počúvať podkasty, mať koníčky, vždy upratané, cestovať, kávičkovať s priateľmi, konverzovať v cudzom jazyku a neviem, čo ešte. Pointou týchto všetkých malých radostí je, že ak je ich príliš, preklopia sa do neradostí. Zrazu sú to povinnosti, ktoré by sme chceli naplniť, ale z rôznych dôvodov to nie je možné (tu niekde sa vytráca energia a radosť)…
Priznám sa, aj ja niekedy podľahnem. Moje tudúčka nemajú konca, to isté wish listy a zoznamy prianí 🙂 🙂. Zrazu všetky radosti vytvárajú na človeka akýsi podivný tlak.

Dnes ma beh tiež priviedol na „lepšiu cestu“. Na cca 300 metroch som vymenila audioknihu za Bruna Marsa, cca na treťom kilometri som získala pocit, že keby to šlo, stačila by som aj za Forrestom Gumpom. Prišla som na to, že žiť tu a teraz, znamená niečo robiť, neodkladať, nečakať (tu niekde prichádza tá energia 🙂 ). No zároveň tešiť sa z vecí, robiť ich pre radosť, nie preto, že sú na akomsi zozname prianí…

Ak máme veľa toho na zoznamoch, je to fajn, máme asi dobré plánovanie, snívanie, máme pre čo žiť 😉, hranica medzi radosťou a tlakom v tom, čo spravíme (kedy to spravíme) je ale pritenká.

Ak chcete behať, behajte, ak chcete čítať, čítajte, ak chcete viac oddychovať, oddychujte. Žite v živote, nie vo svojich hlavách alebo zoznamoch.