Tak akí teda sme??

Nedávno som musela navštíviť lekára. Prišla som do plnej čakárne ľudí. Pripojila som sa k čakajúcim a na pracovné online stretnutie, vyzeralo to na niekoľko hodín. Po pár minútach prišli ďalší pacienti. Sedela som vedľa pána, ktorý ma vytrhol z porady, štuchol do mňa a hovorí mi, aby som si zdravotnú kartu položila na kopu, kde sú aj ostatné-poradie pacienta určuje poradie zdravotnej karty. Poďakovala som sa za dobrú radu a v duchu som počítala, koľko spolučakajúcich prišlo po mne a kartu položilo na správne miesto. Trvalo to tri hodiny…

O dva týždne som sa na kontrolné vyšetrenie objednala. Posadila som sa do preplnenej čakárne a všímala si, ako pribúdajú karty na jednej kôpke. Napadlo mi, že vyskúšam, ako to medzi ľuďmi funguje. Svoju kartu som položila mimo kopy a čakala som, kedy sa kto ozve a zasvätí ma do nepísaných pravidiel jednej čakárne.

Čakala som skoro hodinu spolu s plnou čakárňou iných pacientov – teraz tu boli samé dámy. Nik do mňa neštuchol, nik sa neozval, že ak nemám kartu na kope, nebudem vyšetrená.

Zostalo mi smutno, akí sme ľudia. Ako sa uzatvárame, hneváme na systém, na plné čakárne, drahé lieky, nefungujúce veci a veľa veľa iného… náš hnev nás ovláda. Nie len, že sa uzatvárame, myslíme viac na seba, svoj prospech, prestávame myslieť na iných a hoci nás to nič nestojí, spravíme to kľudne aj schválne.

Vytráca sa to ľudské, to čo je zadarmo – úsmev, záujem, pár slov…. Rozprávame o tom, čo nejde, nefunguje a smelo prispievame svojím podielom….

Áno, svet okolo nie je len o úspechoch, naplnených cieľoch, dravosti, otvorenosti, splnených snoch, o prekážkach a malých či veľkých bojoch s procesmi, autoritami alebo ľudskou hlúposťou.

Áno, svet je krásne miesto. Bolo by však všetko iné, keby sme neboli tak frustrovaní, nahnevaní, pasívni, bez vzorov, bez autorít, ktoré ukazujú smer a to, čo je správne, čo sa má a
tak podobne….

Preto je tak veľmi dôležité hovoriť o pekných veciach. Pochváliť, uznať, usmiať sa. Odomknúť srdce. Podeliť sa s tým, čo je príjemné, čo spraví druhých spokojnými či šťastnými. Podeliť sa o dobrú skúsenosť, potľapkať po pleci. Potrebujeme to celá spoločnosť ako soľ, mali by sme si to dopriať do sýta.