Cesty do cieľa

27 februára, 2022 Od admin 0

Je ideálne, ak cesty do cieľa vedú priamo k nemu. Ak nás cieľ víta otvorenou náručou, ak vlastným rozhodnutím naberáme smer a rýchlosť…

Keď nám život zhodí ružové okuliare z nosa, namiesto toho, aby sme utekali v ústrety cieľom, utekáme od problémov.

Utekanie OD TOHO, čo sa nám nepáči nie je to isté, ako utekanie K TOMU, po čom túžime.

Vyberáme si z možností, ktoré sú zlé a horšie, kalkulujeme s menším zlom a presviedčame sa, že veď aj takto je to fajn…

Keď sa hovorí o vystúpení z komfortnej zóny, je to aj o tom, že prijatie dôležitých rozhodnutí si vyžaduje nebyť s každým „za dobre.“ Povedať svoj názor, ktorý je iný, ako názor okolia. Nesúhlasiť s ľuďmi, ktorých si vážime a rešpektujeme, pretože rešpekt nemusí garantovať pravdu.

Chceme robiť správne rozhodnutia, ale z obavy o to, čo sa bude diať za hranicami bezpečnej komfortnej zóny, namiesto kvalitného rozbehu, prekračujeme na mieste a na prvom odpočívadle zhadzujeme prvé závažia odvážnych snov a motivácií.

Stane sa mi, že opúšťam svoju bezpečnú zónu. Je to občas nepríjemné, prináša to množstvo zvláštnej energie. Jej váha je však menšia, ako váha toho, čo by som získala, keby som sa tak nerozhodla. A tak je to správne.

Nepotrebujeme vždy len múdrosť, jasnú myseľ, šťastie, … potrebujeme byť odvážni. Držme si pri tom palce, aby sme po prvej degustácii vydania sa za hranice po tom túžili viac a viac… Potom nebudeme viac utekať od problémov, budeme si vyberať, čo chceme a preraďovať rýchlosti a meniť smer tak, ako to bude najlepšie…