Bez odvahy svoj život iba hráme.

Počas koučovania musíme niekedy hľadať aj také odpovede, ktoré sa nám nevyslovujú ľahko. Áno, stáva sa, že sami pred sebou zatvárame oči a prehliadame to podstatné. Deje sa to vtedy, ak nemáme toľko sily, aby sme nabrali odvahu a pustili sa do zmeny. Vieme polemizovať o tom, čo je dobré, čo by „sa malo“. Odpoveď na otázku, čo by som mal / mala ja? … tá je zložitejšia.

A tak prehliadame, naše cesty k tomu, čo si želáme, sú kľukatejšie. Sú plné prekážok.

Ísť pod povrch vo svojom uvažovaní a pomenovaní toho, ako sa veci majú nie je jednoduché. Bez toho to ale nejde…. Ani koučing sa nepodarí, ak presviedčame seba aj kouča, že všetko je ok…

Aby sme docielili zmenu, o ktorej snívame, bez toho, aby sme pomenovali zásadné veci, sa nepohneme. Byť k sebe úprimný znamená byť aj odvážny. Pretože na pomenovanie niektorých vecí, ktoré roky v sebe ututlávame, potrebujeme naozaj odvahu. Má to však význam….

Želám Vám veľa odvahy. Bez odvahy svoj život len hráme….