Ako zrnká piesku.

Niekedy mám pocit, akoby sme boli ako zrnká piesku. Sú vaše zozbierané životné skúsenosti rovnaké ako túžby, ktoré ste mali a máte od života? Alebo prehŕňate piesok a hľadáte v ňom zrnko, ktoré je iné od všetkých ostatných?

Je množstvo dilém, ktoré človek denne prehliada v záujme lepších zajtrajškov. Pravdou je, že budúcnosť si len sťažka užijeme do dokonalosti, ak prehliadame prítomnosť. Deň s dňom súvisí, rovnako aj rozhodnutie, ktoré spôsobí chybu s tým, ktoré ju potom napraví. Lepšími sa nestávame odrazu, ale preto, že sme prešli cestu, ktorá nám ponúkla prekážky a možnosti, ako ich zdolať. Bojíme sa robiť chyby, a preto sa stávame priemernými. Bojíme sa odlíšiť od ostatných, aby sa náhodou nepovedalo. Chceme byť videní, ale radšej sa oblečieme do čierneho, aby sme neboli nápadní. Chceme červené topánky, ale modré sa hodia k niečomu inému, čo už máme.

Sme tak strašne zviazaní všetkým možným aj nemožným, ako tie zrnká v malej fľaši na pieskovej pláži. Na čo je to dobré?

…Na koučingu sa mi páči to, že rozoberie dilemu o červených topánkach, ale aj o tom, čo ďalej so životom… Lebo chceme-nechceme, niekedy to spolu súvisí viac, ako si vieme predstaviť.