Spomínajme, žime….

Pozdravujem Vás do slnkom zaliatych dní… dovolenkový mód mám už síce štyri dni deaktivovaný, spomienky sa mi vracajú neustále…

Rozmýšľala som nad tým, ako veľmi je dôležité sa postarať o seba. Dovoliť si vypnúť, nemyslieť, dovoliť si nespať celú noc alebo spať až do obeda 🙂

Spomienky, ktoré sa mi občas cez deň vynoria popri tom, ako píšem analýzy, ma veľmi bavia. To, čo žijeme, sa vkladá do našich spomienok. A do spomienok našich detí, samozrejme. Tvoríme im svety, detstvá a tvoríme aj tie vlastné.

Je to hotové umenie. Je to ako tesanie do kameňa alebo maľovanie krásneho obrazu.
Zbožňujem vytváranie spomienok, rada sa o ne starám, vťahujem ich do života, kreujem predstavy o tom, čo – kedy – ako – bolo, aké emócie tieto situácie sprevádzali… Vďaka tomu, že si vieme privolať emócie z príjemných chvíľ, môžeme preciťovať a užívať si násobne viac to, čo sa nám deje v prítomnosti.

Poďme do toho, spomínajme, žime ….