…keby bol dnešok posledným…

Je to taký fenomén posledných dní. Každý sa má rýchlo. Čo sa deje okolo nás, že nestíhame vnímať čas vo svojej skutočnej podobe?
Akoby ho niekto programoval a zrýchľoval tempo ručičiek…
Plné kalendáre, plné hlavy myšlienok, plné dni, hodiny a minúty.

Včera som sa na chvíľu zastavila. Spravila som niečo iné, ako ďalší riadok na vyškrtnutie z diára. Dopriala som si telefonát, na ktorý nebol čas od pondelka. A v ňom som dostala zaujímavú otázku.

„Robila by si dnes to isté, čo si robila, ak by si vedela, že je to Tvoj posledný deň?“

… ani zďaleka!

Dnes je deň duševného zdravia. Želám si viac zastavení pre seba, aj pre ľudí, ktorí ma obklopujú. Želám si pre nás, aby sme si dokázali dopriať chvíľu premýšľať o tom, čo je dôležité. Ak by sme mohli ešte raz prežiť dnešok, prežili by sme ho rovnako? Ak je odpoveďou nie, máme pred sebou ešte zajtrajšok a s ním ďalšiu šancu. Musíme ale pamätať na to, že nie každý ju má a aj v našich životoch môže byť len relatívna…

Preto sa dnes zastavme. A spravme to aj zajtra, aj každý deň.
A nebuďme s našimi myšlienkami sami.