Ako v rozhovore počúvate?

Počúvame alebo len čakáme, kedy budeme môcť hovoriť?

Komunikácia je súčasťou každého nášho dňa. Čo mi v diskusiách o komunikácii chýba? Počúvanie. A pritom je minimálne rovnako dôležité ako hovorenie – možno ešte viac.

1. úroveň – čakáme, kým budeme hovoriť. Druhý ešte hovorí, ale my už v hlave formulujeme odpoveď. prehliadneme dôležitú informáciu „dotvoríme“ si zvyšok podľa seba partner stráca dôveru.

2. úroveň – počúvame slová zachytíme len časť rozhovoru síce „počúvame“, ale „nepočujeme“ – nevieme zopakovať obsah vzniká falošný pocit istoty.

3. úroveň – rozumieme slovám rozumieme významu, ale nie vždy zámeru konáme „technicky správne“, no nevhodne v kontexte.

4. úroveň – vnímame emóciu zachytíme neistotu či obavu ak nie, ľudia sa prestanú pýtať a radšej mlčia.

5. úroveň – počujeme aj nevypovedané, vnímame hlbší zmysel zachytíme signály preťaženia, tlaku alebo únavy.

Keď sa skutočne nepočúvame, ohrozujeme vzťahy a tímovú spoluprácu.

Každý posun v úrovni počúvania znižuje riziko chyby – v komunikácii aj v rozhodovaní.

Na ktorej úrovni počúvania sa najčastejšie nachádzate vy?

Rovnaké chyby robíme aj na poradách, v tímoch či doma. Aj les vnímame inak, keď sa započúvame do jeho ticha.

Možno aj ľudí.