O ako obyčajne neobyčajné….

Obyčajne to tak býva, že obyčajné veci si nevšímame tak, ako tie neobyčajné. Už sa mi ale niekoľkokrát stalo, že som si uvedomila, ako to, čo je obyčajné (zdanlivo?) je najdôležitejšie. Pretože si to pre svoju obyčajnosť toľko neuvedomujeme, počítame s tým ako s niečím, čo tu bolo, je a vždy aj bude. Ale nie je to tak….

Kedysi, keď sa ma niekto opýtal, ako sa mám, povedala som: „Dobre. Každý deň je takmer rovnaký, stereotyp mi dáva istotu, že je všetko v poriadku.“ Nedávno mi niekto povedal: „Vieš, čo, mám sa zle, ale dobre to znášam.“

Ako sa dnes máte Vy?

Mám rada, keď na konci dňa zosumarizujem všetky tie obyčajné okamihy, ktoré som cez deň zažila. A som za ne vďačná, som rada, že ich riešim a že sú obyčajné.

Napr. obyčajné ranné kávy s manželom pred tým, ako idem do práce, obyčajné nestíhanie, obyčajné radosti, ktoré sú spôsobené s obyčajným dospievaním mojich detí, obyčajné kamarátske rozhovory, obyčajné skonštatovanie, že mi dnešný obed nechutil. Obyčajné zápchy a obyčajné rady v obchodoch pred pokladňami.

Obyčajné starosti a radosti si môžeme dovoliť. Máme ich dopriate, sú súčasťou našich dní. Obyčajne, keď niečo z toho stratíme (postačí aj dočasne na pár dní), uvedomíme si, že nie sú až také obyčajné…

Ak by som dnes išla hlbšie, pokračovala by som obyčajne s niečím dôležitejším. Zdravím, životom ako takým. Životom, ktorý je obetou, zdravím, ktoré nie je trvalé. Mohla by som pokračovať obyčajnými možnosťami, že keď zapnem vypínač, rozsvietim svetlo v izbe, že keď chcem cestovať, natankujem plnú nádrž alebo kliknem web s letenkami. Že keď mi tečie do topánok, kúpim si nové.

Obdivujem každého, kto sa má ako sa má a dobre to znáša. Mám rada všetky tie obyčajné stereotypy a neobyčajné chvíle s pozitívnym nábojom. Život nám prináša aj iné náboje do dní…a do takých nám spoločne želám veľa sily. Ak nie na skutky, tak aspoň na pár obyčajných slov …