…na konci cesty…
4 júna, 2025Takto to vyzerá, keď prídete na koniec cesty, zavriete za ňou dvere (možno aj zamknete) a hľadáte si novú, po ktorej sa môžete rozbehnúť.
Taký ťažký kameň zo srdca, aký mi spadol v deň štátnic, sa asi nedá ani odvážiť 🙂 Tento rachot priniesol so sebou zároveň potrebu „poupratovať“, pretriediť, usporiadať. Tie papiere a poznámky sú len dekorácia. Dôležité je upratovanie, ktoré sa deje v hlave…
Nie vždy to vieme a nie vždy to chceme. Je to však príležitosť lepšie rozumieť tomu, čo od seba očakávame, kam chceme smerovať, od čoho sa vzďaľovať alebo ešte lepšie – k čomu sa približovať.
▪ Niekedy, keď máme veľa úloh v jednom čase, postačí si upratať pracovný stôl.
▪ Niekedy je nutné pozatvárať dvere pred tým, čo si neželáme, uzavrieť kapitoly, ktoré nám nedajú spávať.
▪ Niekedy stačí len pomenovať čo sa deje.
Aby sme to dokázali, potrebujeme veci správne chápať, načúvať svojmu vnútornému hlasu alebo tomu, čo nám vraví okolie.
Niekto na to potrebuje aj odvahu, povedať si otvorene (pred sebou a pred inými), ako sa veci majú.
A niekto potrebuje páliť mosty…
Sme rôzni a je dobré to vedieť.