Dnes J ako Ja

V ostatných dňoch to možno aj Vy viac čítate alebo sa stretávate s myšlienkou, ako veľmi je vlastné Ja dôležité.

Mamičky konfrontujú svoje Ja-mama s Ja-človek, mladí pri hľadaní Ja-ja berú ohľad na Ja-dieťa, motivačné príspevky nás nabádajú, že všetko bude v poriadku, keď Ja budem v poriadku.

Áno, je to tak. Ak upraceme vo vlastnej hlave, vo vlastnom srdci a vo vlastnom živote, budeme sa inak dívať na všetko to, čo nás postretne. Šťastie bude väčším šťastím, láska bude hlbšia, smiech bude zvonivejší, obloha modrejšia, dúha farebnejšia….

Posledné dva roky nám ukazujú, že naše Ja je ešte dôležitejšie. Ešte viac sa prispôsobujeme situáciám, riešime úplne nové problémy, učíme sa vysporiadať s nesúhlasom. Zmena a prevrat v životoch, ktoré sa usilujeme zvládnuť ako najlepšie vieme nás osobne ovplyvňuje, dotýka sa toho, akými sme susedmi, kamarátmi, dcérami, kolegyňami, občanmi….

Postaviť svoje Ja na jednu stranu váh je veľmi dôležité a naozaj od toho, aký vzťah máme sami k sebe závisí aj to, aké vzťahy máme k iným. Ak však zabudneme na druhú misku váh uložiť ohľaduplnosť, toleranciu, snahu pochopiť druhého človeka, nie je to to slobodné Ja, ktoré sa nám má postarať o šťastie.

Pretože dôležitosť svojho Ja nie je absolútna. Je potrebné myslieť aj na to, že pri hľadaní svojho Ja nemôžeme ruinovať Ja niekoho iného.