Aká krátka je pamäť?

„Všetko trvá krátko. Aká krátka je pamäť, tak aj pamiatka“

Marcus Aurelius

Psychológia zadefinovala rôzne druhy pamäte, ktoré sú založené na odlišných princípoch. Pamäť v zmysle získavania nových informácií, ich uchovania a používania je odlišná, ak sa učíme napr. lyžovať, alebo ak sa učíme niečo nové do školy. Je iná, ak hovoríme o tom, čo sme si zapamätali z včerajších správ. Alebo z tých pred týždňom.

Naša procedurálna pamäť sa dotýka toho, ako sa naučíme bicyklovať, používať konkrétne nástroje (napr. hudobné), a podobne.
Sémantická pamäť nám pomáha k tomu, aby sme okamžite z nej vytiahli to, čo platí (tráva je zelená).
Máme aj bleskovú pamäť, ktorá nám vynára spomienky na prvý bozk alebo udalosti, ktoré sa stali v konkrétnom dátume (dátum nežnej revolúcie, čo sme robili, keď ohlásili pád dvojičiek a pod…).
Máme rôzne senzorické pamäte – sluchovú, taktilnú a pod…

A prirodzená je nám v tejto súvislosti aj selektívna pozornosť, ktorá s pamäťou súvisí – využívame najmä krátkodobú pamäť. Znamená to napr. to, že si všímam viac červené autá, pretože som si aj ja kúpila červené. Jednoducho, naša pozornosť selektuje to, čo je aktuálne v popredí nášho záujmu.

A keby nebolo pamäte, nebolo by zabúdania. Pán Ebbinghaus popísal krivku zabúdania, za ktorú som si počas skúšky zo všeobecnej psychológie vyslúžila menej bodov, pretože som ju nevedela zakresliť 🙂 Teraz ju dám, samozrejme, aj o polnoci, pretože som si to na základe takejto nie pozitívnej skúsenosti zapamätala a poriadne uskladnila vo svojej dlhodobej pamäti.

Počuli ste o magickom čísle „7+-2“?
Znamená to, že ľudská krátkodobá pamäť je schopná v jeden okamih súčasne obsiahnuť približne sedem plus/mínus dve informácie, ktoré spolu nesúvisia.
Aby sme si dokázali zapamätať viac, spájame slová do viet, príbehov…a tu vstupujú na scénu naše ďalšie druhy pamäte, ktoré nám pomáhajú si zapamätať viac…

Pre „zíde z očí, zíde z mysle“ to platí rovnako, nemyslíte? 🙂

Sú veci, na ktoré chceme zabudnúť. Niekedy sa to podarí, zabúdame na negatívne a na to, ako sme takéto situácie vnímali. Zmeníme si vlastnú subjektívnu realitu, niekedy aj dosť podstatne, taká je naša pamäť… silná a krátka zároveň.