Občas.

Nie vždy nám robia vrásky len konkrétne problémy.

Občas sme pochmúrni a nevieme prečo vlastne.

Občas máme pridlhý to-do list, občas hlavu plnú plánov alebo nápadov, ktoré nechcú von,

občas sme zamračení, lebo nebo sa mračí, občas hľadáme a nenachádzame,

občas len nie sú upratané topánky v chodbe, občas sa nám skutočne nedarí,

občas nepovieme, čo by sme chceli, občas to ani nespravíme,

občas ľutujeme, občas kričíme alebo sme ticho.

Občas je ťažké sa v tom všetkom vyznať…… a občas je len jeseň, plná hmly, strateného slnka, a smutných stromov…

A občas tá istá jeseň je prežiarená farbami, ktoré mieša vietor a zdobí priestor a každý náš výhľad do diaľky.

Niekedy máme pozatvárané všetky okná a dvere a nemôžeme uvidieť tie úžasné farby, aj keď vieme, že tam niekde sú…. Zamkla ich hmla, vietor a chlad, preplnené myšlienky v našich hlavách, nemožnosť nájsť to, čo potrebujeme v tejto chvíli, ticho, ktoré nechceme počuť alebo slová, ktoré nechceme vysloviť. Občas aj tie, ktoré vyslovíme…. Každý z nás nosí v sebe kľúčik, aby poodomykal všetko, čo bráni pohľadu na prekrásnu a farebnú jeseň. Verte mi.