Ako deťom „pomáhame“, keď pracujú „v tímoch“ :(

Veľa píšem o zmysle v rôznych oblastiach môjho (alebo aj všeobecne) života. Posledné dni mi ide hlavou množstvo myšlienok, ktoré sa dotýkajú našich detí. Ich orientácii na známky, pretože tak to v škole často majú, že známky sú všetko. Školy a vyučujúci sa pýšia podporou tímovosti v triedach, množstvami projektov, ktoré deti „v tímoch“ vytvárajú. Učia sa ich prezentovať, vystupujú pred publikom triedy a to všetko zároveň podporuje ich kreativitu.

Niekedy tieto slová ale vedia pekne škrieť. Najmä, ak si človek uvedomí, že deťom nik nepovedal, ako má vyzerať práca v tíme. Čo to znamená tímovo spolupracovať, ako komunikovať, ako byť kreatívnym, ak v „tíme“ sú rôzne osobnosti a rôzne typy tímových hráčov. Častokrát do dopadne tak, že tím ťahá jeden-dvaja, že tím sa poháda, pretože si nezadefinuje cieľ, že v tíme to vrie už len pri dohadovaní času, kedy bude tím pracovať. A na konci tohto všetkého je známka v edupage.

Potom sa chystáme do práce a v našich životopisoch čítajú ejdžaristi, že sme tímoví hráči a našou silnou stránkou je komunikácia.

Ale sme? Ale je?

Mám za sebou tri dní výživného výcviku s témou (okrem iného) nenásilnej komunikácie a radikálnej otvorenosti. Zisťujem, čo všetko v mojej celkom slušnej komunikácii nefunguje a rozmýšľam, ako to odovzdať deťom. Pretože nikdy nie je neskoro.