Odomykám Vaše cesty k sebe. Život je cesta, cesta je cieľ.
Kedy začnem cvičiť? Kedy si prečítam knihu, ktorú mám už pol roka na zozname? Kedy zbehnem na turistiku? Kedy si pozriem obľúbený film? Kedy budem chodiť na pravidelné prechádzky?Kedy si zahrám karty alebo človeče nehnevaj sa? Kedy zavolám známemu/rodine/…? Kedy …..? Pre niekoho je odpoveďou…
Dejú sa okolo nás rôzne veci. Doma, v práci, v spoločnosti, v ktorej sa pohybujeme. V obchode, v knižnici, na diaľnici… Tieto „veci“ ovplyvňuje naša rodina, kolegovia, priatelia, ľudia, s ktorými sa stretávame alebo aj celkom neznámi, náhodní okoloidúci … S niektorými takýmito „vecami“ súhlasíme,…
Moment, keď klient na chvíľu stíchne, nadýchne sa a potom vysloví nahlas to, čo ešte pred hodinou nevedel, je unikátny. Každé jedno takéto objavenie, ako postupovať ďalej, aký postoj zaujať, ako sa nastaviť, čo komu povedať a kedy, je krásne…čo sa mne na tom najviac…
Ticho v lese je ten najvyšší level ticha…Aj keď to v skutočnosti žiadne ticho nie je (ticho lesa je dosť hlučné, od šuchotu lístia, po praskanie konárov a spievanie vtákov….). Žiadne hranice, vyrušenie myšlienok. Len nekonečný pokoj, nekonečná harmónia, nekonečné čokoľvek…. Ak by som mala…
Koučing klientovi prináša množstvo emócií. Sú hlboké, objavné, niekedy inšpiruje… Občas prinesie úsmev, radosť, niekedy je potrebné utrieť slzy. Tak, ako ani život nie je čiernobiely, koučing je tiež plný farieb. Niektoré majú dokonca milión odtieňov. Do koučovacieho rozhovoru môžete prísť s veľkými dilemami, alebo…
Tento týždeň som videla veľmi pekný „obrázok“. Na lavičke pri ceste sedel pán, ktorý si čítal knihu. Usmiala som sa. V posledných obdobiach som v uliciach nič podobné nevidela. Kedysi sme viac cestovali vlakmi, autobusmi. Čítali sme v nich knihy alebo sme sa len pozerali…
Pamätám si ten pocit, keď som odchádzala z prvého stretnutia, ktoré bolo „koučingom“. Bol to môj prvý kontakt s koučingovým rozhovorom. Nevedela som, čo očakávať, čo bude obsahom, čo všetko budem musieť povedať a či to budem vedieť. Popravde, na obsah si už celkom presne…
Nie vždy nám robia vrásky len konkrétne problémy. Občas sme pochmúrni a nevieme prečo vlastne. Občas máme pridlhý to-do list, občas hlavu plnú plánov alebo nápadov, ktoré nechcú von, občas sme zamračení, lebo nebo sa mračí, občas hľadáme a nenachádzame, občas len nie sú upratané…